Kolektívne investovanie: Čo to je? [Najlepšie informácie]

Analýzy

Kolektívne investovanie: Čo to je? [Najlepšie informácie]

Kolektívne investovanie prináša možnosť zhodnocovať aj menší kapitál na finančných trhoch a v produktoch, ktoré sú bežne dostupné len s vyššou sumou na investovanie. V praxi to znamená, že môžete investovať už od pár desiatok eur a znižuje sa aj riziko, že investujete zle. Chcete vedieť, ako na to? Prečítajte si náš článok.

Rast
Zdroj: Pixabay.com

 

Čo je kolektívne investovanie? 

Kolektívne investovanie ponúka malým investorom byť súčasťou niečoho veľkého. Konkrétne hovoríme o veľkých investíciách, ktoré sú profesionálne riadené, diverzifikované a regulované a vytvárajú priestor na kumuláciu majetku. V konečnom dôsledku by to malo znamenať vyšší výnos s nižším rizikom. Najpríkladnejším nástrojom na kolektívne investovanie sú podielové fondy. 

História kolektívneho investovania

Ak sa pozrieme na históriu kolektívneho investovania na Slovenku, je neodmysliteľne späté s s kupónovou privatizáciou. Lenže my sme malou krajinou na to, aby sme sa hrali na nejakú históriu kolektívneho investovania, preto je potrebné pozrieť sa do ďalekej minulosti. 

Prvotným impulzom pre vznik fondov kolektívneho investovania bola snaha malých investorov podnikať na trhu s cennými papiermi pri využití profesionálne spravovaných portfólií. Už v júni 1774 zakladá broker amsterdamskej burzy Abraham van Ketwich subjekt zvaný Endragt Maagt Magt, ktorý znamená: „V jednote je sila.” Tento subjekt mal investovať do dlhopisov vydaných zahraničnými štátmi a bankami do takzvaných farmárskych pôžičiek. 

Investorom bol garantovaný dividendový výnos 4 %, ktorý mohol byť vyšší, ak by sa zvýšila aj výnosnosť podkladových aktív. Pôvodne mal tento subjekt existovať 25 rokov, pričom zostatky z likvidácie mali rozdeliť medzi vlastníkov podielov. Celkove bolo vydaných 2 000 podielov. Ďalšie podiely vydávané neboli. Ich nákup bolo potom možné realizovať iba od predchádzajúceho vlastníka, čiže boli voľne obchodovateľné. 

Možno konštatovať, že Endragt Maagt Magt vydal obmedzený počet dlhopisov, ktoré predstavovali vlastníctvo portfólia obchodovateľných cenných papierov. Formálne mal veľmi blízko k uzavretému investičnému fondu, ktorý pozná aj slovenské právo. 

Princípy a systém organizácie a fungovania fondu boli spísané na listine, ktorá bola uložená u amsterdamského verejného notára. V modernej terminológii išlo teda o prospekt fondu, ktorý obsahoval 17 článkov, opisujúcich skladbu portfólia, správcovské poplatky, podmienky a spôsob vyplácania výnosov. 

Pre lepšiu predstavu, nominálna hodnota jedného dlhopisu v portfóliu fondu predstavovala väčšinou 1 000 a viac guldenov. Pre participáciu na portfóliu z niekoľkých takýchto dlhopisov by bolo treba niekoľko tisíc guldenov. Podielový list Endragt Maagt Magt sa predával za 500 guldenov. Abraham van Ketwich založil fond aj preto, že si bol ako broker vedomý výhod diverzifikácie a tiež preto, že bol svedkom krachu mnohých britských bánk po dramatickom poklese výnosov z Britskej Východoindickej spoločnosti

V roku 1776 zakladá Abraham van Ketwich ďalší fond, nazvaný Concordia Res Patvae Crescunt, čiže Malí vo svornosti rastú. 

Peniaze a peňaženka
Zdroj: Pixabay.com

 

Príležitosť po vojne 

Aj história kolektívneho investovania potvrdzuje, že vojna a kríza sú vlastne príležitosti, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Ďalšou obrovskou investičnou príležitosťou pre kolektívne investovanie bola totiž americká vojna za nezávislosť koncom 18. storočia. Novovznikajúce americké štáty potrebovali nejakým spôsobom pokryť dlhy spojené s výdavkami na financovanie armády. 

Amsterdamskí bankári Pieter Stadnitski a Hendrik van Hallendhoven založili v roku 1788 fond, do ktorého portfólia nakúpili dlh v nominálnej hodnote 840 000 USD, pričom 60 centov bolo za dolár. Dlhopisy navyše sľubovali úrok 6 %. Drobným investorom tak umožnili podieľať sa na výnosoch z dlhopisov až so 40 % zľavou a ich dosiahnutý zisk bol tiež vysoký. 

Ďalším inštrumentom hojne používaným v medzinárodnom obchode, principiálne súvisiacim s kolektívnym investovaním, boli vkladové potvrdenky, čiže depozitné poukážky. 

V roku 1824 založila skupina holandských bankárov na čele s van Ketwichem, Voombergem a Borskim spoločnosť Office of Administration of Hope. Táto spoločnosť, spĺňajúca mnohé prísne kritériá, sa mohla stať kupcom dlhopisov vydávaných americkou vládou, ktorá viedla svoj vlastný zoznam veriteľov, ktorým za nákup dlhopisov vydávala potvrdenie oprávňujúce k periodickej výplate úroku. Spoločnosť predávala holandským investorom za odplatu certifikát, ktorý ich oprávňoval k výplate podielu z úrokov plynúcich z dlhopisov. 

Drobný investor mohol sprostredkovane využívať výhod vlastníctva výnosných cenných papierov bez toho, aby spĺňal podmienky pre ich nákup, alebo bez toho, aby niektorý z nich plne vlastnil. Certifikáty boli voľne predajné na amsterdamskej burze a obmedzenia vzťahujúce sa na predaj pôvodných dlhopisov boli v podstate obchádzané. 

Obľuba kolektívneho investovania vzrastala. V roku 1822 vznikla v Belgicku spoločnosť Societé Generál de Belgique, ktorá bola investičným fondom a v roku 1852 vzniká prvý investičný fond vo Francúzsku s názvom Crédit Mobilier. 

V roku 1860 vznikla v Škótsku Scottish-American Investment Company. Prvým trustom, založeným mimo Holandsko, bol britský Foreign and Colonial Government Trust, ktorý investoval do štátnych dlhopisov. Bol vytvorený po vzore holandských trustov v zmysle, že skutočné príjmy mali prevýšiť vyplácané dividendy, pričom zostatok mal byť využitý pre vyplácanie podielov po dobu existencie fondu. Do roku 1875 vzniklo v Londýne ďalších 18 podobných trustov. 

Vedeli ste, že…

…v rokoch 1787 až 1803 bolo na amsterdamskú burzu úspešne umiestnených 29 fondov alebo skôr trustov, ktoré mali v portfóliu dlhopisy novovznikajúcich amerických štátov? Španielsko, Francúzsko a Holandsko tak z veľkej časti financovali americký boj za nezávislosť. 

V deväťdesiatych rokoch 19. storočia vznikali prvé trusty aj v Spojených štátoch. Boli to uzavreté podielové fondy, ktoré vydávali obmedzený počet podielových listov. Občas bolo potrebné vypustiť do obehu novú emisiu či podielové listy spätne odkúpiť. Stále však nešlo o klasický otvorený podielový fond. Cena podielového listu pri novej emisii alebo odkúpení totiž nebola vyjadrením pomeru medzi počtom podielových listov a hodnotou podkladového portfólia, pretože podielové listy fondu boli kótované na burze. Ich cena odrážala iba ponuku a dopyt. 

Zmenilo sa to až v roku 1924, kedy bol založený Massachusetts Investor Trust of Boston. Tento otvorený podielový fond umožňoval priebežne vydávanie nových podielových listov a ich spätný odkup investičnou spoločnosťou za cenu, ktorá je vždy v pomere k aktuálnej hodnote cenných papierov v portfóliu. Práve otvorená kapitalizácia sa stala dominantným modelom organizácie podielových fondov do budúcnosti a bola inováciou, ktorá zaistila kolektívnemu investovania terajší popularitu a úspech. 

Analýzy
Zdroj: Pixabay.com

 

Fungovanie na overenom princípe 

V súčasnosti ponúka kolektívne investovanie možnosť investovať svoje úspory ľahšie, s trochu menším rizikom a pri zachovaní nádeje vyššie zhodnotenie oproti obyčajnému uloženiu peňazí na sporiaci účet v banke. Najrozšírenejšou a najpopulárnejšou formou sú rôzne typy investičných fondov. 

V zahraničí predovšetkým v anglosaských krajinách je kolektívne investovanie veľmi rozšírené. Existuje celý rad domácich podielových fondov a fondov zahraničných. Podstata kolektívneho investovania aj v modernom svete spočíva v zhromažďovaní peňažných prostriedkov od jednotlivých drobných investorov. Investor nákupom podielových listov alebo akcií investičného fondu zverí svoje finančné prostriedky fondu a o ich investovanie sa za neho stará odborník – správca fondu. Ide o rokmi overenú prax, ktorá prináša úspechy. 

Profi správa pre každého 

Profesionálny správca sa stará o investície vo fondoch intenzívnejšie a s väčším prehľadom ako je schopný drobný individuálny investor. Rovnako disponuje neporovnateľne väčším objemom prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej investičnej činnosti umiestniť do najrôznejších aktív a obmedziť riziko plynúce z prípadného negatívneho vývoja. 

Investovanie vo veľkom zároveň znižuje náklady investovania. Investor sám sa nemusí zaoberať týmito činnosťami, ale má možnosť priebežne sledovať úspešnosť fondu, ktorá sa odráža vo vývoji hodnoty. 

Špeciálne finančné inštitúcie kolektívneho investovania získajú od drobných investorov finančné prostriedky a ako protihodnotu im ponúknu akcie investičného fondu alebo podielový list podielového fondu. Tým sa dostávame aj na základné členenie spoločností kolektívneho investovania: 

  •  Investičné fondy – najčastejšie akcie
  •  Podielové fondy – podielové listy 

Investičné fondy sú samosprávnymi orgánmi. Môžu sa spravovať samy prostredníctvom vlastného managementu. Podielové fondy nie sú samostatným právnym subjektom a vždy musia byť v správe niektorej investičnej spoločnosti. Investičné a podielové fondy následne môžeme rozdeliť na fondy uzavreté a fondy otvorené. 

Ak je fond uzavretý, akcie investičných fondov a podielové listy podielových fondov nedávajú ich držiteľom právo spätného odpredaja. Inými slovami, ak chcete akcie či podielové listy predať, musíte na sekundárny trh, čiže na burzu, kde akciu či podielový list predáte niekomu inému. Naopak, otvorené fondy váš podiel vo forme akcie alebo podielového listu odkúpia. 

Druhy fondov a investičná politika 

Z pohľadu predmetu investovania delíme fondy na: 

  • Fondy peňažného trhu – štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty a podobne. Ide o relatívne krátkodobé investície
  • Fondy kapitálového trhu – dlhopisy, akcie, dlhodobé investície. 

Podľa investičnej stratégie sa delia fondy na: 

  • Konzervatívne fondy – tu je eliminácia rizika na prvom mieste. Investujú prevažne do štátnych dlhopisov a do dlhopisov veľkých firiem.
  • Dynamické (rastové) fondy – zameriavajú sa na kapitálový výnos i za cenu vyššieho rizika. Investície plynú predovšetkým do akcií.
  • Vyvážené fondy – kombinuje oba vyššie zmienené, časť je konzervatívna a časť dynamická.

Fondy sa tiež delia podľa stratégií:

  • Pasívne – portfólio je fixné, indexované, niekedy sa tiež označuje ako „kúp a drž”.
  • Aktívne – správca sa stále snaží predávať a kupovať najlepšie finančné inštrumenty a dosahovať nadpriemerné zisky. 
  • Kombinované – kombinácia vyššie spomenutých.

Jednou z populárnych foriem kolektívneho investovania je aj možnosť pravidelných investícií. Princíp je jednoduchý. Vďaka kolektívnemu investovaniu je možné posielať pravidelne konkrétnu sumu, za ktorú nakupujete podielové listy s tým, že ich cena sa odvíja od trhovej situácie.

V dlhodobom horizonte teda investujete za priemernú cenu. Ak sú trhy hore, sú drahšie podielové listy a ak sú trhy dole, sú lacnejšie podielové listy. Ide o jeden z najvýhodnejších a najefektívnejších spôsobov, ako dnes zhodnotiť úspory. 

graf
Zdroj: Pixabay.com

 

Aj kolektívne investovanie má druhú stranu mince 

Aj kolektívne investovanie je spojené s radom rizík, ktoré sa podľa jednotlivých typov fondov a ich zamerania veľmi výrazne líšia. Aj v tomto prípade by si investor mal uvedomiť, že je to práve on, kto ponesie konečné riziko z prípadnej straty z investície

Výberu fondu by mal preto venovať náležitú pozornosť a mal by sa dôkladne zoznámiť so Štatútom fondu, čo je dokument, ktorý obsahuje informácie o investičnom zameraní fondu, o možných rizikách spojených s investovaním v danom fonde, o výške a spôsobe stanovenia poplatkov a mnoho ďalších informácii dôležitých pre prijatie investičného rozhodnutia. 

Zároveň je dobré si uvedomiť, že minulý vývoj hodnoty finančného inštrumentu, do ktorého uvažujete investovať je síce dôležitým preukazom schopnosti správcu fondu zverené prostriedky zhodnotiť, ale ani v minulosti dosiahnutý úspech v žiadnom prípade nezaručí, že sa aj do budúcnosti bude situácia vyvíjať rovnako dobre.

Martin Bittara

Vyštudoval som financie na University College Dublin a ako konzultant pomáhal založiť banku. Po príchode na Slovensko som sa podieľal na vybudovaní jedného z najväčších finančných brokerov. V súčasnosti spravujem peniaze a majetok v investičnom fonde pre privátnych investorov. Ako dlhoročný investor a trader som založil Investportal. Miesto, kde sa dozviete o aktívne riadených portfóliách, tradingu, alternatívnom investovaní aby ste naplno využili svoj investičný potenciál.

Ďalšie články

Sledujte nás na Facebooku

bitcoin Bitcoin
$63,381.00
ethereum Ethereum
$4,223.53
binancecoin Binance Coin
$487.47
tether Tether
$1.000
cardano Cardano
$2.17
solana Solana
$212.54
ripple XRP
$1.10
polkadot Polkadot
$44.67
litecoin Litecoin
$195.84
filecoin Filecoin
$64.32